Počiatky Chotče súvisia s dejinami Stročína a jeho panstva. K tomuto panstvu až do roku 1379 patrilo územie a dediny od Chotčianky, ktorá bola zároveň chotárnou hranicou Stropkova a Chotče, až po dedinu Dubová a hranice s Poľskom. Je to takmer celé územie okresu Svidník v hraniciach do roku 1960.
V listine z roku 1379 sa za riekou Chotčianka spomína jediná dedina Chotča (ako Huchina). Chotča v tomto období patrila do Zemplínskej stolice. Rok 1379 je najstarší známy písomný údaj o tejto dedine. Chotča bola vtedy pravdepodobne majetkom kráľovského panstva Stropkov. Komu však presne patrila, o tom sa v listine nič konkrétne nehovorí. Historicky je známe, že roku 1379 feudáli Ákošovci výmenou za iné majetky dali Petrovi Cudarovi panstvo Stokčin.
Z toho sa dá predpokladať, že aj on mohol byť majiteľom obce. Chotča patrila medzi staršie dediny a bola založená na domácom zvykovom práve. V rokoch 1408-1410 sa už majetok Imrich z Perína uvádza v listinách ako Hotchow, Hottho. Obec už existovala pred 14.storočím a na základe dostupných materiálov, vznikla na prelome 13.-14. storočia, ba aj skôr, lebo prítok Ondavy-Chotčianka sa uvádza už roku 1269 ako aqua Hutcha, roku 1355 fluvium Hutcha, roku 1379 fluvium Huchapataca, prope Huchuna či Huchina. Názov rieky Chotčianky sa odvodzuje od slovanského osobného mena Chotek a aj samotný názov dediny od tohto mena.
Roku 1408 listinou zo 4.mája dedinu Chotča kráľ Žigmund Luxemburský odobral od Balckovcov a na základe dedičného práva ju daroval Imrichovi z Perína. Dedina vtedy už patrila stropkovskému panstvu a jeho kráľovskej pevnosti. Osudy Chotče sa tak zblížili s históriou Stropkova v rámci feudálneho panstva v rokoch 1408 až 1848/1849, teda až do zániku uhorského feudalizmu a zrušenia poddanstva. Vývoj Chotče zostal naviazaný na Stropkov prakticky až podnes, či už v rámci slúžnovského okresu alebo obvodu. Darovaním Chotče Perínskovcom bol ovplyvnený jej vývoj na vyše 150 rokov. Magnáti z Perína patrili k jedným z najbohatších a najvplyvnejších rodov uhorského kráľovstva.
Roku 1492 aj cez Chotču prechádzali poľské vojská kráľoviča Jána Alberta, ktoré boli v januári 1492 porazené v bitke pri Stropkove. Podľa portálneho súpisu pre krajinskú daň z roku 1546 ma Chotča 5 zdanených a 3 nezdanené porty. Cirkevný desiatok od poddaných aj z Chotče patril jágerskému biskupovi. Neskôr mala Chotča ďalších zemepánov Péteovcov, ktorí vlastnili Chotču s menšími prestávkami, presne 160 rokov (od 4.5.1408 do júna 1567, resp. 1570).
V máji 1569 spísala Spišská komora urbár stropkovského panstva. Chotča sa v ňom uvádza ako slovenská dedina so šoltýsom Andrejom. Podobne aj v urbároch z rokov 1639 a 1651 sa Chotča uvádza ako slovenská dedina.
Roku 1598 bol v Uhorsku vykonaný prvý súpis domov. Chotča vtedy patrila do tretieho slúžnovského okresu v Zemplínskej stolici, ktorého slúžnym bol Ľudovít Vekei. V Chotči bolo vtedy 23 sedliackych domov.
Roku 1663 postihol Chotču mor, ktorý sa zopakoval začiatkom 18. storočia. Po smrti Peteho (19.11.1764) sa vlastníkmi Chotče stali Keglevičovci (v roku 1767). Obyvatelia pracovali v okolitých lesoch a na poľnohospodárstve. Živili sa aj chovom dobytka. Symboly na obecnej pečati z roku 1816, na ktorej je znázornený lemeš a čerieslo, svedčí o tom, že v Chotči prevládalo poľnohospodárstvo. Odtlačok typária je uložený vo fondoch Zemplínskeho župného archívu v Satoraljaújmelyi na písomnosti z roku 1821 (Zemplén megye levéltára Sátoraljaújhelyi, fasc, Jur. 17 č. 46).
Obyvateľstvo bolo pôvodne slovenské, ale postupne sa tu usadzovali Rusíni a Židia. Občania izraelitského náboženstva patrili k najbohatším obyvateľom obce. Výrazný podiel mali na vlastníctve pozemkov a lesa. Boli majiteľmi pálenice, píly a mlyna. Demografické údaje ukazujú, že roku 1869 poklesol počet obyvateľov na 361, roku 1900 z dôvodu vysťahovalectva na 309. Roku 1921 však mierne stúpol na 358 a roku 1940 až na 478. Optáciou do ZSSR klesol v roku 1948 počet obyvateľov na 383. Roku 1961 tu bolo 471 obyvateľov a v roku 1970 566.
Roku 1903 v Chotči bolo 230 rímskokatolíkov, 50 gréckokatolíkov a 20 Židov, ale už v roku 1936 iba 171 rímskokatolíkov a už 277 gréckokatolíkov a 20 Židov.
Prvá svetová vojna sa dotkla aj Chotče. Počas I. svetovej vojny na choleru zomrelo a v obci bolo pochovaných veľa vojakov.Vojnový cintorín sa nachádza v centre obce Chotča pri štátnej ceste po pravej strane v smere od Stropkova do Medzilaboriec. Tento cintorín patrí medzi architektonicky najzaujímavejšie riešené lokality tohto typu v okrese Stropkov. Cintorín vznikol po vzdialení sa frontu a je výsledkom exhumácií v okolí obce Chotča. Vzhľadom na jeho architektúru je isté, že práce vykonávalo špeciálne pohrebné komando. Podľa nákresu, ktoré vypracovalo spomínané komando, na vojnovom cintoríne bolo pôvodne 30 jednotlivých hrobov a šesť masových hrobov.
V medzivojnovom období starostlivosť o vojnový cintorín zabezpečovala Žandárska stanica Stropkov. Archívna zložka vypracovaná touto žandárskou stanicou je pomerne chaotická a najmä číselné značenie hrobov je metúce. Podľa evidenčných protokolov je možné po mene identifikovať 29 z 30 obetí pochovaných v jednotlivých hroboch. Tieto jednotlivé hroby sú označené číslami od 1 do 30. V evidenčných listoch je taktiež zachytených všetkých šesť šácht. Tie sú číslované taktiež číslicami od 1 do 6. V masovej šachte č. 1 je pochovaných 29 neznámych rakúsko-uhorských vojakov. V šachte č. 2 je 40 neznámych rakúsko-uhorských vojakov a v šachte č. 3 je 25 neznámych rakúsko-uhorských vojakov. V šachtách č. 4, 5 a 6 sú pochovaní neznámi ruskí vojaci. V šachte č. 4 je 50 a v šachte č. 5 je 100 padlých vojakov. Zaujímavé je, že podľa evidenčného listu v šachte č. 6 je iba 5 padlých vojakov.
Dňa 8. júla 1922 po exhumáciách na vojnovom cintoríne pribudli ďalšie dva spoločné hroby a jeden jednotlivý hrob. V jednotlivom hrobe označenom ako č. 31 je pochovaný podporučík Dr. András Polya, ktorý padol 15. februára 1915. V spoločnom hrobe č. 32 sú 4 neznámi vojaci a v hrobe č. 33 je 10 neznámych vojakov. Na vojnovom cintoríne v medzivojnovom období boli pochovaní ešte štyria vojaci, z evidenčných protokolov však nie je jasné či do masových šácht č. 1 a 2, alebo jednotlivých hrobov 1 a 2. Po sčítaní údajov z evidenčných listov, na vojnovom cintoríne je pochovaných 298 padlých vojakov. Katastrálny list uvádza 299 obetí.
Vojnový cintorín v Chotči bol koncom deväťdesiatych rokov zrekonštruovaný.
Hrôzy druhej svetovej vojny neobišli ani obec Chotču. 21.9.1944 je bombardovaná časť obce. 17. až 18. novembra 1944 začína evakuácia obyvateľstva. Oslobodenia sa dočkali 27. novembra 1944. 24. decembra vzniká Miestny národný výbor, ktorý má 12 členov.
V roku 1948 začal v akcii „P“ výstavba prvých rodinných domov. Prvé jednotné roľnícke družstvo vzniká v roku 1952. Pomerne úspešné vo vývoji obce boli roky 1953-56. Dokončujú sa prvé rodinné domy, zavádza sa telegraf, telefón, elektrifikácia, výstavba potravín a budovy okrsku verejnej bezpečnosti. Potraviny a pohostinstvo boli dané do prevádzky v decembri 1957.
V obci začal pracovať aj policajný okrsok a každá druhá domácnosť vlastní rádioprijímač. 16.júna 1958 v rodinnom dome Vasiľa Madeja bola v obci zriadená pošta. V roku 1958 má obec 453 obyvateľov. Prvý traktor si obecné JRD zakúpilo v roku 1959. Obec získava vlastný filmový premietací aparát.
V roku 1960 je vybudovaný a daný do prevádzky obecný rozhlas a zriadilo sa vysielanie televízie.Opätovne sa zakladá celoobecné Jednotné roľnícke družstvo, ktorého predsedom bol zvolený Ján Melník. V obci ostávajú hospodariť ešte 5 sukromnohopsodariaci roľníci. Na pomoc družstevníkom v oblasti Stropkova je v obci postavená strojová traktorová stanica.
V roku 1961 sa objavujú prvé televízne prijímače a v prvé osobné motorové vozidlo.
V školskom roku 1964/65 bola v obci zriadená materská škola v bývalej budove okrsku Zboru národnej bezpečnosti, v ktorej do roku 1972 bol umiestnený aj Miestny národný výbor ( ďalej len MNV ).
V roku 1969 sa započalo s výstavbou kultirného domu a Miestneho národného výboru, ktorého ukončenie bolo v roku 1971. Začiatkom roka 1972 sa do budovy MNV nasťahovala z rodinného domu Vasiľa Madeja pošta, miestna ľudová knižnica a klub madých.
V roku 1971 bol za tajomníka MNV zvolený Michal Gojdič, ktorý mal veľkú zasluhu na rozvoji obce a to výstavbou kulturného domu a MNV, založil pri MNV miestnu prevádzkareň, ktorej činnosť bola badateľná pri výstavbe obecných chodníkov pozdlž štatnej cesty, výstavba požiarnej zbrojnice a športového štadióna so sociálnym zariadením, oprava miestnych komunikácií, oprava miestneho rozhlasu a verejného osvetlenia. Pán Michal Gojdič mal aj veľkú zasluhu na rozvoji športu v obci. Jehou zásluhou vzniká aj v histórií obce prvé dorastenecké futbalové družstvo, ktorého pôsobenie dalo do buducnosti základy na rozvoji futbalu v obci.
V roku 1972 dochádza k prvemu zlúčeniu našho družstva s obcami Vyškovce a Vislava pod názvom Rozkvet, ktorého predsedom sa stáva Štefan Gojdič z Vyškoviec.
V roku 1979 sa započalo s výstavbou novej MŠ a ZŠ v akcií Z, ktorá bola ukončená až v roku 1984.
V roku 1991 sa začali projekčné práce pre výstavbu obecného vodovodu a plynofikáciu..
V priebehu rokov 1992 - 1993 bola ukončené rekonštrukcia elektrickej siete, výstavba nového verejného osvetlenia, výstavba ciest na miestne cintoríny, generálna oprava obecného rozhlasu. Rozvoju služieb obyvateľom značne napomohlo zriadenie holičstva a kaderníctva, otvorenie prevádzky opráv el. spotrebičov, zriadenie drevoprevádzky a zriadenie píly na porez dreva.
Notárskou zápisnicou zo dňa 7.03.1995 obec Chotča získala do vlastníctva lesné nehnuteľností o celkovej výmere 208 ha.
V roku 1995 bola ukončená a daná do prevádzky stavba plynofikácie obce. V tomto období bola zahájená stavba Domu smútku a sprevádzkovana 17.08.1997.Stavba zvýšila kultúru poslednej rozlúčky so zosnulými. Začala sa aj výstavba obecného vodovodu.
V roku 2002 bola ukončená výstavba obecného vodovodu a započalo sa s prípravou projekčných prác na výstavbu kanalizácie a čističky odpadových vôd.
V roku 2007 začala výstavba kanalizácie . Z dôvodu finančnej náročnosti stavby sa obecne zastupiteľstvo rozhodlo pokračovať v jej výstavbe v etapách.
V roku 2008 bola zahajena stavba protipovodňovej ochrany intravilánu obce. Cieľom stavby je zabraniť škodám ,ktoré spôsobujú privalove daždove vody. Prace sa budu realizovať na najkritickejšom úseku obce v smere od bytovej jednotky po rieku Chotčanka.
V roku 2009 bola dokončená rekonštrukcia obecného chodníka v celkovej dĺžke 1,800 bm. Dnes v nasej obci žije 574 ludi v pekne upravených 156 rodinných domoch . Priemerný vek tu žijúcich ludi predstavuje 36 rokov.
V októbri 2012 bola ukončená výstavba dvoch nájomných obecných po sedem bytov v jednej bytovke.
V júni 2014 bola ukončená výstavba ďalších dvoch obecných bytoviek po 6 bytov v jednej bytovke.
Rozhodnutím Gréckokatolického arcibiskupstva v Prešove bol začiatkom 2. polroka 2014 vytvorený Gréckokatolický fársky úrad Chotča s filiálkami v Krušinci a Olšavke. Prvým správcom farnosti sa stal Mgr. Mikuláš Fejko
6. júni 2015 bol vdp. Mikulášom Fejko vysvätený novopostavený kríž pri minerálnom prameni Vajcovka
V máji 2016 v priestore medzi obednými nájomnými bytovkami bolo uvedené do prevádzky nové detské ihrisko
V máji 2017 prebehla kolaudácia zastávkoveho pruh pri štatnej ceste v smere Stropkov - Medzilaborce, čím došlo k zlepšeniu bezpečnosti cestujúcich , ako aj samotných motoristov.
V septembri 2017 bola ukončená plynofikácia objektu materskej a základnej školy, čím sa z prevádzky vylúčil kotol na pevné uhoľné paliva a došlo k zlepšeniu ovzdušia v obci.
23. septembri 2017 sa konala posviacka zrekonštruovaného obecného sv. kríža, ktorý z vďačnosti za ochranu pri bombardovaní v septembri 1944 dali postaviť vďační občania obce v roku 1946.
V čase od 30. mája až do 3. júna 2018 zorganizoval gréckokatolícky farský úrad Chotča pre farnosť Chotča prvýkrát v histórií farnosti Sväté misie, ktoré sa konali v miestnom chráme sv. Petra a Pavla
Počas letných prázdnin roku 2018 prešli rekonštrukciou sociálne zariadenia v priestoroch materskej škôlky a základnej školy
V auguste 2018 sa podarilo cestou MŽP SR presadiť, aby bol drobný vodný potok z lokality Žliabok určený ako vodný tok, ktorý sa vlieva do rieky Chotčianka
V jesenných mesiacoch roku 2018 sa začalo s Úpravou plôch a priestranstiev okolo budovy obecného úradu a kutúrno-správnej budovy.
V marci 2019 bola ukončená obnova vojnového cintorína z 1. svetovej vojny - I.etapa.
V letných mesiacoch roku 2019 boli realizované parkové a sadové úpravy plôch a priestranstiev okolo budovy OCÚ a KSB.
V auguste 2019 prešla rekonštrukciou kuchyňa základnej školy.
V čase od septembra do októbra roku 2019 bola zrekonštruovaná miestna komunikácia od základnej školy smerom na dolný cintorín, ktorá prispeje k skvalitneniu dopravy obyvateľov danej lokality.
V októbri 2019 bolo uvedené do prevádzky nové detské ihrisko v areáli futbalového ihriska.
Koncom roka 2019 prebiehala rekonštrukcia verejného osvetlenia, ktorá zvýši bezpečnosť cestnej premávky, obyvateľov a značne prispeje k úspore finančných prostriedkov obce.
Na prelome rokov 2019 a 2020 začala obnova vojnového cintorína z 1. svetovej vojny - II.etapa.
Od februára do augusta 2020 sa realizovala rekonštrukcia budovy hasičskej zbrojnice.
V čase od apríla do júna 2020 sa uskutočnila rekonštrukcia budovy ŠK Chotča - hlavná budova.
V máji 2020 v areáli základnej a materskej školy bolo uvedené do prevádzky nové detské ihrisko, čím sa vytvoril priestor pre užitočné trávenie voľného času a zábavy pre deti.
V mesiacoch máj až október 2020 došlo k zatepleniu budovy základnej školy, ktoré prispeje k zníženiu energetickej náročnosti budovy.
V októbri 2020 sa ukončilo vybudovanie oddychovej zóny v areáli futbalového ihriska.
Koniec roka 2020 dokončenie úprav okolia na dolnom cintoríne - I.etapa.
Rok 1944
Rok 1946
Rok 1950
Rok 1955
Rok 1957
Rok 1960
Rok 1966
Rok 1971
Rok 1979
Rok 1981
Rok 1986
Rok 1990
Rok 1994
Rok 1998
Rok 2002
Rok 2006
Rok 2010
Rok 2014
Rok 2018
